História remesla
Začiatok civilizácie bol v znamení ovládnutého ohňa. Vývoj pokračoval zdokonaľovaním výroby a spaľovaním všetkého čo horí. Na vrchol dymiaceho pokroku sa postavil komín. Len o trocha vyššie kominár. So železným závažím, drôtenou kefou a lopatkou, sa do dnes stará, aby to, čo má pod sebou, správne horelo, hrialo a bafkalo a nešpinilo viac, ako sa patrí. Kominár je začmudený prieskumník udržujúci svet ohňa a ľudí v prímerí.
Kominárstvo je remeslo staré ako prvé murované stavby. Kým pre nejakými desiatkami rokov nebolo až takou vzácnosťou stretnúť na ulici chlapíkov začmudených do sadzí s neodmysliteľnou čimperľou a štosákom, dnes akoby už patrili do červenej knihy ohrozených druhov. A napriek tomu ich však aj v Košiciach ešte stále niekoľko máme. Rovnako tak nevymrela ani prastará tradícia pri pohľade na kominára chytiť si gombík pre šťastie. Kedysi dávno platil nepísaný zákon, že v dome, kde kominára zastihol večer, mu domáci musel ponúknuť nocľah. Nebolo príbytku, v ktorom by proti tomu ktosi reptal, nejestvoval dom, v ktorom by boli s touto výsadou nespokojní. Poslať ho preč nesmeli za žiadnych okolností. Aj keď prvé cechy na území Slovenska začali vznikať už začiatkom 14 storočia, na prvých kominárov si bolo treba počkať. Celých tristo rokov. Aj to išlo spočiatku takmer výlučne o cudzincov. Došli k nám z Talianska, mali tam veľmi vážené kominárske rody. Z talianskeho „camini“, slova označujúceho pec, pochádza aj názov remesla. Prichádzali k mám predovšetkým z oblasti Milana. A z talianskej časti Švajčiarska. Vodili si sem po istý čas i vlastných učňov.
Až neskôr sa kominári mohli stať aj domáci. Definitívnu čiaru za starými cechovými organizáciami mali v istom zmysle urobiť Generálne cechové artikuly z roku 1813. Nestalo sa. Hoci boli cechy oficiálne zrušené až v roku 1872, tradícia niektorých sa udržala doposiaľ. Možný dôvod? Popri početných cechoch ševcov a krajčírov, čižmárov a kožušníkov, kováčov, mlynárov nachádzame v dejinách aj živnosti, vykonávatelia ktorých pôsobili, v nevýrobnej sfére, poskytovali iba služby. Popri felčiaroch, kúpeľníkoch a holičoch sem patria aj kominári. Remeslo kominárov nepatrí do výrobnej oblasti. Kedysi dávno patrili kominári pod mestá. V súčasnosti by mali vykonávať služby vynútené štátom. Ale pod štát nepodliehajú. Stratili by tým svoju suverenitu. Takto môžu patriť pod zákon a Pána Boha.